Tento týždeň sme lámali rekordy
Niektoré ma potešili viac, niektoré menej (rozumej, že som aj revala), no všetky nakoniec dopadli krásne.
1. Mišova narodeninová oslava
- bola krásna a milá, len iná, ako som plánovala. Z pôvodných 20 ľudí u nás na dvore ostalo len 10. A aj z tých ešte polovica padla - čo mi je veľmi ľúto, ale hlavne, že sme všetci zdraví. Takže Mišova prvá narodeninová mega párty sa konala za účasti mojich rodičov a sestry - ale to nám nebránilo v tom, aby sme sa tvárili ako na najväčšej udalosti roka. Lebo pre nás to udalosť roka bola. A dokonca som sa proseccom nalievala, krása. A Mišovi to bolo, samozrejme, jedno. On dostal darčeky a héliový balón, z ktorého sa išiel ešte ďalšie tri dni zblázniť od radosti.
A ja som sa išla zblázniť z torty, ktorá bola obrovská, ale tak dobrá, že som ju raňajkovala, obedovala a večerala tiež ďalšie tri dni.
2. Sme cestovatelia
- po roku som prekonala nejaký svoj čudný vnútorný strach a sama s Mišom som sa vybrala k mojim rodičom. Cesta síce trvá 2,5-3 hodiny (podľa premávky), ale vlastne vždy sme šli buď s Bohuškom, alebo s mojou sestrou. A keď Mišo začal v aute vymýšľať, vždy ho niekto z nás nejak zabavil... A teraz som mala nejak chuť sadnúť do auta a ísť. Pre istotu som do auta namontovala DVD prehrávač, stiahla na kľúč rozprávky a pesničky a všetko možné, že keby mal Mišo v pláne pár hodín vrieskať, tento plán mu rozprávkami prekazím. Nebolo treba, celú cestu prespal. Asi pochopil situáciu a rovno sa nado mnou zľutoval....
3. Mišo bude farmár
- ostávame asi na dva týždne u mojich rodičov a Mišo hneď v prvý deň s jemnou výtržnosťou v oku pozerá na sliepky... Neviem, čo má s nimi v pláne, ale počkám si na to!
