Ten pocit, keď zistíš, že si tam, kde si nechcela byť
Skutočný príbeh odvážnej ženy!
Máme tu ďalší príbeh jeden skutočne statočnej ženy. Píše Roman:„Ahojte. Toto vám muším poslať, čo sa stalo tete mojej ženy. Doslovný zážitok popišaný tetou... „
Tak som sa dnes vybrala na kalanetiku - po asi piatich rokoch. Že niečo nie je v poriadku som začala tušiť hneď, ako som videla prichádzať vychudnuté baby mladšie ako moje deti. Príchod dvoch žien bližšie k môjmu veku ma trochu ukľudnil, ale nie na dlho.
Keď začali všetci poskakovať v rytme rýchlejšom, ako som dokázala vnímať, vedela som, že je zle. Hrdosť (skôr blbosť) mi nedala hneď odísť, tak som sa pokúšala cvičiť s ostatnými. Síce mimo rytmu, o tri doby pomalšie, ale predsa som ako tak cvičenie zvládala. Zlom prišiel, keď prišli brušáky. To už som sa zmietala ako dezorientovaná veľryba čakajúca na greenpeace.
Keď som s vypätím všetkých síl zdvihla hlavu, zistila som, že tie dve ženy (bližšie k môjmu veku) zmizli. Išla by som aj ja, ale dvere boli ďaleko a už som sa nevládala ani plaziť. Tvárila som sa, že cvičím, utierala si pot a cítila, že prichádza môj koniec. Zrazu sa otvorili dvere a na konci tunela som uvidela biele svetlo. Z neho (presnejšie z otvorených dverí) začali prichádzať ženy v mojom veku, ktoré prišli na kalanetiku. Ja som prišla o hodinu skôr - vtedy bol aerobic.
ODPORÚČAME AJ
Keď Marcelovi ráno ide karta
